Ležala som v posteli a premyšľala som.Posledné, čo sa mi chcelo bolo vstať z postele. Prečo si nevychutnať to leňošenie. Aj napriek tomu, že som veľmi chcela, môj pocit zodpovednosti ma donútil vstať. Samozrejme tak ako vždy.
Začala som si chystať raňajky a váhala som, či ten inzerát nebol zlý nápad.Bolo už neskoro to zrušiť a teraz mi neostavalo nič iné, len čakať na následky. Následky stratenia zdravého rozumu.
Pochvili niekto zazvonil, otvorila som dvere.
-Ahoj,dobre že ideš.
-Ja viem, tušila som malér, ale ani neuveríš, čo sa stalo.Odvetila rázne, až mi nabehli zimomriavky.
Ladnou chôdzou vbehla dnu a ani som si neuvedomila a bola usadená v obyvačke na gauči a pojedala zvyšné arašidy, ktoré mi zostali zo včera na stole.
Len pri myšlienke tých mäkkych navlhnutých arašidov, ktoré už neboli ani tak zďaleka čerstvé a už aj včera mali nejakú netradične divnú chuť mi začalo zvierať žalúdok. Opäť som zacítila v ústach tu pachuť, ktorú mi vytvorili minulú noc.
To zvieranie sa len zhoršovalo rýchlosťou svetla, keď slečna S začala chŕliť zo seba historku o minulej noci. Pri jej tradičných historkách by som sa pobavila, ale táto ma schladila spŕškou bolestivých rán.
Komentáre